>>>”Při maximálním vytížení (load) má Intelovská kombinace výdrž delší o celých 62%. Zde se zcela jistě podepisuje také grafické jádro Chrome9, které při práci má vyšší spotřebu než GMA”<<<

Nemyslím, že na vine by mal byť čipset VX800, kotrý má max. TDP 5W, pričom je napr. pozoruhodné, že SisoftSandra 09 SP4 mu pripisuje max TDP 2.5W čo by znamenalo, že sa jedná o VX800U, ale to som takpovediac vylúčil už len zhľadom na frekvenciu jadra VIA Chrome9 HC3. Ono naozaj ten rozdiel v záťaži ide na vrub VIA Nano procesora, pretože ako som už v užívateskej recenzii uviedol tak VIA Nano je postavený na 65nm architektúre a má prepracovanejšiu architektúru out-of-order ako aj L2 cache 1MB a max. TDP 8-10W oproti Intelu Atom N2x0, ktoré sú postavené na 45nm technológii s architektúrou in-order + HT s 512MB L2 cache a max TDP podľa modelu 1.6GHz 2-2.5W.

Do diskusie:

V podstate ma napadla len jedna vec.
>>>“Při maximálním vytížení (load) má Intelovská kombinace výdrž delší o celých 62%. Zde se zcela jistě podepisuje také grafické jádro Chrome9, které při práci má vyšší spotřebu než GMA“<<>>“Zajímavé je také srovnání s Core2 Solo, které při tomto nasazení dosáhlo o 72% vyššího výkonu (než Nano). Core architektura si s výpočty při renderingu evidentně rozumí.“<<<

Áno všimol som si to práve v teste Aceru Aspire 1810T s Intel Core2 Solo 1.4GHz na ntb.cz. Síce to nebolo až 72% ale aj 48.6% je veľa. Momentálne to analizujem(e) ako je možné, že vznikol v Cinebench 9.5 taký nepomer. Podozrenie mám(e): VIA Nano disponuje zajímavou vlastnosťou, ktorá umožňuje zmeniť procesoru CPUID. Toho využili v známej recenzii arstechnica pri už pri prvých testoch VIA Nano procesora a na obľúbenom benchmarku PCxxxx demonstrovali, ako iba zmena identifikácie procesora výrazne zmení výsledné skóre, samozrejme v prospech „konkurencie“. PCxxxx totiž zejme využívá ICC, ktorý ignoruje schopnosti procesoru a pokiaľ nieje použitý procesor konkurencie automaticky nepoužívá niektoré inštrukcie, aj napriek tomu, že sú dostupné. Aplikácia PCxxxx je ako testovacia utilita zjavne úplne zdiskreditovaná, avšak aj napriek tomu ju mnohí recenzenti veselo používajú aj naďalej.
zdroj:http://www.extrahardware.cz/forum/viewtopic.php?f=2&t=8538
zdroj:http://arstechnica.com/hardware/reviews/2008/07/atom-nano-review.ars/6

Pretože syntetický test HWiNFO32 v podstate výsledkami len potvrdil Cinebench 9.5 a teda dané rozdiely medzi VIA Nano vs. intel Atom N2x0 je to minimálne na zamyslenie.

Dokonca v HWiNFO32 je VIA Nano v globále rýchlejšie aj ako Intel core2 Solo SU3500.
Výsledky z programu HWiNFO32
Intel Core2 Solo SU3500 1,4GHz (3MB L2 cache, 800MHz FSB)
Benchmark_CPU: 17144 (100%)
Benchmark_FPU: 10897 (79,8%)
Benchmark_MMX: 6506 (64,8%)
VIA Nano U2250 1.3+GHz@1.6GHz capable (1MB L2 cache, 800MHz VIA V4 FSB)
Benchmark_CPU: 15859 (92,2%)
Benchmark_FPU: 13650 (100%)
Benchmark_MMX: 10040 (100%)
Čiže ak by sme to mali zobrať čisto po procesorovej stránke v danom benchmarku HWiNFO32 tak VIA Nano získalo 292,2% vs. Intel Core2 Solo 244,6% teda rozdiel 47,6% v prospech VIA Nano. Samozrejme si uvedomujem, že je to čisto účelové zrovnanie z mojej strany, ale svoju výpovednú hodnotu to má. Určite treba brať do úvahy aj hendikep 200MHz Core2 Solo ako aj to, že v konečnom dôsledku hrá veľkú úlohu aj čipset a výkon pamäťového subsystému.
Ono by bolo naozaj zaujímavé vidieť ako by s Nanom pracoval „ION2″ hlavne v dvojkanálovom režime pamätí.

Cinebench 9.5
Intel Core2 Solo SU3500 1,4GHz (3MB L2 cache, 800MHz FSB) : Rendering (Single CPU): 251

VIA Nano U2250 1.3+GHz@1.6GHz capable (1MB L2 cache, 800MHz VIA V4 FSB) : Rendering (Single CPU): 129

Nech je to tak či onak súhlasím, že pri kancelárskej práci ten rozdiel taký nebude.